3. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Nedeľa 14. apríl 2024
Lk 24, 35-48

Ježiš im povedal: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.
(Lk 24, 46-47)

Ak by sme mali jedným slovom zhrnúť dar, ktorý nám Ježiš dáva, mohli by sme skutočne povedať: odpustenie! Toto posolstvo spásy a radosti sa šíri „počnúc od Jeruzalema“! Nie je to len mesto, je to svätyňa, je to samotný oltár, kde bol obetovaný Boží Syn a po troch dňoch bol vzkriesený.

Aby sme pochopili tajomstvo Jeruzalema hlbšie, musíme ho dať do súvislosti s iným symbolickým mestom: Babylonom. Pre Bibliu to nie sú len dve mestá, ale dva teologické koncepty a dva protichodné svety v dualizme, ktorý potrvá, kým jeden z nich nezmizne! Slovo Babylon pochádza z hebrejského babel, a aby sme mu porozumeli, musíme sa vrátiť v čase, keď ľudia hovorili: „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať až do neba, spravme si tak pomník“ (Gn 11, 4). Cez veľkú vežu by sa chceli dostať k Bohu. Je to teda symbol hrdosti, pýchy, arogancie… Boh s týmto plánom nesúhlasil natoľko, že ich rozptýlil a zmiatol a zabránil im dosiahnuť svoj cieľ. Prečo? Pretože vo svojom srdci uchovával niečo iné, pre ľudskú myseľ nepredstaviteľné, túžbu, ktorú možno zahliadnuť už pri prosbe predloženej Abrahámovi, aby obetoval syna zasľúbenia, milovaného Izáka. Podľa biblickej tradície sa táto udalosť odohrala na hore Moria (porov.: 2 Kr 3, 1), teda na mieste, kde bude potom vybudovaný Chrám a kde bude napokon obetovaný Syn Boží: Jeruzalem!

Tu je Babylon reprezentujúci ľudstvo, ktoré viac-menej otvorene chce zaujať miesto Boha a zachrániť sa: telo, ktoré sa stáva Bohom. Naopak, Jeruzalem je symbolom, ktorý nám pripomína vôľu, ktorú má Boh v nás žiť, vstúpiť do detailov nášho života, čeliť s nami malým i veľkým výzvam, ktoré denne vznikajú. Jeruzalem-Betlehem predstavuje ľudstvo, ktoré pokorne očakáva Boží plán spásy: Boha, ktorý sa stáva telom, Emanuel.

Nech mentalita Jeruzalema rastie stále viac v našich srdciach a otvorením sa odpusteniu, ktoré z toho plynie, sa tak sami staneme kanálmi odpustenia!

o. Giuseppe