V dnešnej dobe sa o rodine hovorí veľa či už spôsobom vhodným alebo nesprávnym. Zdá sa, že zavládol zmätok, ktorý nás motivuje hľadať nové riešenia na súčasné problémy, ale zároveň sme ovplyvnení nostalgiou a túžbou po tom, aby sme sa nevykoľajili z doktríny.

V tom všetkom niektorí hľadajú kreatívne riešenia a niektorí sa držia istôt. A to vyvoláva dojem, že sa začína zápas medzi nemennou pravdou a kreatívnou vernosťou.

Nepochybne v tom všetkom môžeme zachytiť istý rozruch, ale aj ten je len súčasťou zmeny, ktorú so sebou prináša dnešná doba. V skutočnosti je to priaznivý moment, ktorý nám umožňuje prehĺbiť, pochopiť a plnohodnotnejšie žiť dar rodiny.

V minulosti sme zdedili čistú doktrinálnu náuku o rodine, no dnes sústreďujeme pozornosť na ľudský rozmer lásky ukotvený v biblickom a antropologickom rozmere, ktorý nám pomáha prežívať radosť z lásky v rodine.

Na tejto ceste nám pomáha Apoštolská exhortácia „Amoris laetitia“ z roku 2016, ktorá je dedičkou predchádzajúcich dokumentov Katolíckej cirkvi. Vďaka nej môžeme objaviť potešenie z toho, že sme rodinou podľa Božieho plánu a z toho, že môžeme žiť dar lásky.

Aj my ako Koinonia Ján Krsiteľ, sme na tej istej koľaji s naším svedectvom,

ktoré je veľmi jednoduché: život v rodine, v ktorej je prítomný živý Ježiš so svojou milosťou.

Ako naznačuje Amoris laetitia, Biblia nepredstavuje nijaký jedinečný model rodiny, ale opisuje skôr konkrétne páry a domácnosti, ktoré sa milujú v radostiach i smútkoch, v nádeji i v rozdeleniach, v milosti i v hriechu. Sú to rodiny, ktoré sa podobajú tým naším. Nie je v nich všetko dokonalé, ale je tam prítomný milosrdný Boh, ktorý nás vedie k láske a udeľuje nám schopnosť dávať život a kráčať spolu vždy a v každej situácii. Je to On, ktorý nás učí, ako sa nanovo začať milovať aj napriek zraneniam a pádom. Rodina sa tak stáva Božím príbytkom a zdrojom požehnania nie preto, že je v nej všetko dokonalé, ale preto, lebo rozpozná prítomnosť Boha, ktorý zjednocuje životy jednotlivcov do jedného tela.

Takto ľudsky a zároveň božsky chápaná rodina sa stáva miestom vernosti Božiemu daru a miestom uzdravenia, kde nádej víťazí nad každým možným rozvratom a skľúčenosťou. Rodina sa stane miestom, kde je možné milovať sa nanovo a z manželských párov sa stanú skúsení remeselníci, ktorí svojimi životmi, úsilím a obetavosťou dokážu utkávať putá vzájomného uznania sa a darovania sa. Je to láska, ktorá vždy zostane aj silná i slabá, ktorú treba strážiť, ktorá môže ochorieť, ale predovšetkým tá, ktorá sa môže uzdravovať a byť plodná v každom veku.

V súčasnej dobe je pohľad na rodinu zbavený ilúzii, ale nie je vôbec banálny. Je to pohľad skrze darovanú lásku prijatú od Boha, pre ktorú sa oplatí žiť naplno. Nastal čas konkrétnej lásky, čas svedectva reálnych párov a rodín, ktoré rozpoznávajú Boží dar a vedia ho chrániť modlitbou a vzájomnou nežnosťou. Je to aj čas svedectva, ktoré sa stáva hlasom nádeje a znamením, že Boh neopustil tento svet, ale je vždy prítomný tam, kde sa milujeme navzájom.

Je potrebné odraziť sa od konkrétnej a reálnej rodiny, podporovať ju a sprevádzať ju takým spôsobom, aby v nej bolo cítiť blízkosť Boha a prítomnosť nádeje. Toto očakáva svet od našej komunity.

o. Alvaro Grammatica