Všetkým bratom a sestrám z Oáz – Realít Koinonie ján krstiteľ
Kristus vstal z mŕtvych!
„A hneď ho (Ježiša) Duch hnal na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal.“ (Mk 1,12-13)
Drahá sestra, drahý brat,
načo potreboval Ježiš zažiť skúsenosť na púšti? Púšť je totiž miesto samoty, ticha a neistoty, čo sú všetko priaznivé okolnosti na stretnutie s Pánom a s jeho Slovom. Ježiša však na toto miesto ženie práve Duch Svätý, a to krátko po tom, ako počul hlas svojho Otca, že je jeho milovaný Syn.
Ježiš je na púšti predovšetkým preto, aby zápasil s prastarou bytosťou, ktorá bola stvorená ešte pred stvorením sveta a všetkého, čo je v ňom – so Satanom, čo doslova znamená „nepriateľ“. V Novej zmluve je nazývaný „diabolos”, t. j. ten, ktorý rozdeľuje, resp. stavia ľudí a veci proti sebe. Jeho úlohou na púšti je „pokúšať” Ježiša, alebo aspoň tak uvádzajú naše preklady. Pôvodné grécke sloveso v texte evanjelia však znie peirazo, t. j. „podrobiť skúške”, „overovať”, „testovať” reakcie skúšaného človeka na zmeny okolností. Rovnaké sloveso nachádzame aj v známej pasáži knihy Genezis, keď „Boh skúšal Abraháma“ (22,1) a nariadil mu, aby obetoval svojho syna Izáka ako zápalnú obetu. Aj v tomto prípade to možno preložiť takto: „Boh chcel Abraháma „podrobiť skúške“, aby zistil, kde sa nachádzalo jeho srdce, a aby spoznal, aké sú jeho priority.
Na púšti ma teda nepriateľ par excellence takmer prozreteľnú funkciu: vytiahnuť na povrch to, čo skutočne leží na srdci človeka, tie pravé úmysly, ktoré nás poháňajú k určitým činnostiam. Ako vieme, Ježiš skúšku zvládol dokonale a preukázal absolútnu dôveru a odovzdanosť Otcovi. Pokiaľ ide o nás, púšť je miesto, kde padajú masky. Je to miesto pravdy, kde my sme tými, ktorými sme naozaj, bez dvojtvárnosti a pretvárok.
Životné tempo nás núti byť v neustálom pohybe, konať efektívne a vždy vedieť čeliť rôznym situáciám a držať krok s rýchlym a náročným vlakom, ktorý nazývame životom a ktorý vozí na palube naše pracovné povinnosti, zodpovednosť, rodinu atď. Počas tejto cesty sa môžeme zrazu ocitnúť na púšti, ak napríklad prídeme o milovanú osobu, ochorieme, rozvedieme sa alebo dôjde k akejkoľvek zmene, ktorá má za následok zlom či rozvrat. Sú to ťažké chvíle spôsobujúce veľké trápenie, ale aj silné okamihy, ktoré nám dávajú príležitosť vnútorne dozrievať a väčšmi si uvedomovať hodnotu života, lásky, povolania byť Jánom Krstiteľom, prípadne jednoducho pochopiť, čo má skutočne trvácnosť, čo tu ostáva a nezaniká. Vtedy sa potrebujeme v širšom zmysle slova „zastaviť” a najmä prijať opatrenia, ktoré nám pomôžu k tomu, aby sme boli vždy sústredení a intímne skúmali naše srdce v snahe rozlíšiť naše skutočné životné priority: toto má byť pravý význam nášho oddania sa Veľkému pôstu.
Drahá sestra, drahý brat, v tomto dôležitom pôstnom období – okrem obvyklých prostriedkov, ktoré samozrejme netreba zanedbať (napr. venovať viac času modlitbe, postiť sa a rozdávať almužnu) – vyzývam vás takisto k tomu, aby ste podali hrdinské výkony, ktoré prelomia rutinu v živote. Konkrétne: tvorme vzťahy s bratmi a sestrami, s ktorými sme nemali doteraz chuť alebo príležitosť komunikovať, plánujme návštevy chorých alebo ľudí v núdzi, snažme sa nájsť alebo vytvoriť priaznivé okolnosti pre odovzdávanie nášho svedectva. Dajme úplnú slobodu Duchu, aby v nás pôsobil a „preveril“ nás. Nemajme strach, naopak s odvahou, tvorivosťou, radikálnosťou vyjadrujme našu lásku k Pánovi a k našim bratom a sestrám.
Prajem vám teda požehnaný čas púšte s vyčkávaním na veľkonočné Zmŕtvychvstanie plné radosti a svetla.
Rím, 12. februára 2024
o. Giuseppe De Nardi
Generálny pastier
