25. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ (A)

Nedeľa 24. september 2023
Mt 20,1-16

Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“
(Mt 20,9-16)

Majiteľ vinice ide päťkrát za deň hľadať nádenníkov. S tými, ktorých najal ako prvých, sa na úsvite dohodne na vyplatení jedného denára, t. j. striebornej mince v hodnote jednodňovej mzdy. S tými, ktorých stretáva o 9.00, 12.00 a 15.00, zostáva dohoda neurčitá: „Dám vám, čo bude spravodlivé.“ Nakoniec vyjde von aj o 17.00, teda hodinu pred koncom pracovného dňa, a s týmito pracovníkmi sa na mzde nedohodne, jednoducho ich pošle do práce. Keď nastal večer, pán prikázal zavolať robotníkov, aby im vyplatil mzdu, počnúc posledným a končiac prvým.

A tu sa stane niečo, čo by sme nikdy neočakávali: posledný najatý, ktorý odpracoval len jednu hodinu, dostane denár. Čo si potom tí najatí o 6:00 ráno mysleli? Samozrejme, že by dostali viac. Ale namiesto toho – prekvapenie – aj oni dostávajú rovnaký plat: jeden denár. Finančné kritériá tohto pána sú dosť nepredvídateľné.

Niekoľko úvah: ak by tí, ktorí boli najatí ako prví, dostali plat ako prví, boli by spokojní, pretože to bol dobrý plat. Ku sklamaniu dochádza vtedy, keď sa porovnávajú s tými poslednými. Po sklamaní nasleduje reptanie, ktoré je vyjadrené slovesom goggùzo. Toto sloveso sa v Matúšovom evanjeliu vyskytuje len v tomto verši a označuje nespokojné reptanie, ktoré vychádza zo zmareného očakávania. Je to ten istý postoj, ktorý sprevádzal Boží ľud, keď bol vyslobodený z otroctva a ešte nevstúpil do zasľúbenej zeme. Príliš často si aj my prisvojujeme právo súdiť a odsudzovať toho Boha (jediného!), ktorému sme dlžní vďačnosť, poddajnosť a dôveru.

Keď sa pozrieme bližšie, tak vidíme, že úsudok pána vinice je správny. Bol verný zmluve, ktorú uzavrel – jeden denár denne, čo je dobrý plat. A nielen to, svoju štedrosť prejavoval slobodne, bez toho, aby sa nechal podmieniť bežnými hospodárskymi kritériami: „Dám vám, čo bude spravodlivé.“ Toto „spravodlivé“ nám tiež pripomína, že jediný Spravodlivý je ten, ktorý za nás dal svoj život. On je pravým Pánom vinice, ktorý dal zo seba na kríži všetko za nás, bez ohľadu na to, čo robíme alebo máme. Urobil to preto, kto sme, bez ohľadu na to, kedy sme vstúpili do jeho služby.

Nie je teda dôležité byť prvý alebo posledný, ale vstúpiť. Keď počuješ jeho volanie, neváhaj, počúvaj jeho hlas a vstúp do vinice.

o. Giuseppe