3. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA (A)

Nedeľa 23. apríl 2023
Lk 24, 13-35

A jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“
(Lk 24, 18-24)

Evanjelista Lukáš na konci svojho evanjelia hovorí o stretnutí, ktoré sa odohralo tri dni po Ježišovej smrti medzi Vzkrieseným a dvoma ľuďmi na ceste do dediny Emauzy. Keď sa tí dvaja zhovárali, pristúpil k nim sám Ježiš, ale oni ho nespoznali, lebo „ich oči boli zastreté“. Je zvláštne, že hoci sa títo dvaja navzájom rozprávali o udalostiach, ktoré sa odohrali v Jeruzaleme v posledných dňoch a týkali sa samotného Ježiša, nedokázali ho rozpoznať! Nuž, títo dvaja sa snažia informovať tohto „pútnika“, ktorý odchádza zo Svätého mesta, a nemôžu pritom potlačiť svoj duševný stav – evanjelium hovorí, že boli „zronení“. Títo muži poznali Ježiša ako proroka mocného slovom i skutkom pred Bohom a všetkým ľudom, teda aj pred nimi. Uvedomujú si, že Ježiš bol nezvyčajná osoba, prinajmenšom výnimočná… ale je v nich niečo, čo im bráni rozpoznať ho, hoci sa naňho pozerajú. V gréčtine existuje kľúčové sloveso, ktoré odhaľuje príčinu ich slepoty – elpìzomen; je v nedokonavom vide a označuje minulý dej, ktorý prebiehal v čase: DÚFALI SME! Dúfali sme do určitého bodu, a potom… dosť! Ježišova smrť priniesla koniec ich nádeji napriek všetkému, čo predtým urobil a povedal.

Ale to isté sa stáva aj nám. Nestačí uznať Ježiša ako výnimočnú osobu, dokonca aj zoslanú Bohom, musíme sa stať svedkami jeho vzkriesenia! Nikdy nestrácajme nádej, aj keď do hry vstupuje smrť. Ona už nemá posledné slovo! Keď stratíme nádej, už viac nerozpoznáme Vzkrieseného. Nádej je vlastne očakávanie, ktoré v sebe nesie túžbu a dôveru. Výbornou metódou ako rozpoznať Vzkrieseného v detailoch nášho života, je živiť nádej čítaním Božieho slova!

o. Giuseppe