Všetkým bratom a sestrám z Oáz – Realít
Koinonie Ján Krstiteľ

Kristus vstal z mŕtvych!

„Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“ (Ž 133,1)

Drahá sestra, drahý brat,

jubilejný rok, ktorý práve slávime, nás motivuje k zamysleniu sa nad veľkým darom, ktorý nám Pán dal: byť súčasťou komunity priateľov. Tento pôst má teda osobitný význam, a to v tom zmysle, že nás vyzýva získať späť to, čo čas, vzdialenosť a rôzne okolnosti mohli spôsobiť: ochladenie našich priateľských vzťahov, čo znamená aj ochladenie podstaty Koinónie. Ježiš sám povedal: „Nazval som vás priateľmi“ (porov. Jn 15,15). Na tento dar priateľstva máme odpovedať každý deň.
Keď som vstúpil do Koinonie v Camparme, najviac ma zasiahla fráza, ktorú často opakoval otec Ricardo: „Nikto sa nemá považovať za dar pre druhých, ale skôr každý nech považuje druhého za dar“. V svojej jednoduchosti táto výzva vyjadruje podstatu našej cesty obrátenia, ktorá nie je o tom stať sa dobrými, zbožnými, pripravenými, profesionálnymi ľuďmi, ktorí vedia robiť veci dobre… Všetky tieto pozitívne charakteristiky sú však okrajové, alebo dokonca prekážkou, ak nie sú v súlade s tým, čo je podstatné: stať sa darom pre druhého. Inými slovami, stať sa priateľom.
Rast a expanzia komunity sú povzbudivým ovocím, ktoré poukazuje na dobrotu a vernosť Pána voči každému z nás a Jeho slávnemu dielu. Zároveň je však dobré chrániť sa pred rizikom, že sa otvoria dvere k pocitom pýchy, nárokov a pocitu nepostrádateľnosti, akoby zásluhy patrili nám; tým sa takto dostávame do typického spôsobu myslenia sveta. Sám Pán Ježiš, ktorý nás štedro napĺňa svojimi darmi a charizmami, aby rástla komunita, nás varuje, keď nám hovorí, že od začiatku až do konca našej cesty sa máme považovať za neužitočných služobníkov (porov. Lk 17,10).

Ak niekto buduje iný spôsob myslenia, že sa považuje za „užitočného služobníka“, mal by vedieť, že toto presvedčenie ho skôr či neskôr privedie k tomu, že sa ocitne mimo tela komunity. Našou hrdosťou je zostať bratmi, bez ohľadu na úlohy alebo zodpovednosti, čo máme; na „úspechy“ alebo „zlyhania“. Všetko ostatné sú len prázdne reči.

Ján vo svojom Prvom liste hovorí: „Ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, sme v koinónii medzi sebou“ (1,7). Týmito slovami nám Duch ukazuje, že vernosť priateľstvu, okrem toho, že je darom, je zárukou nášho kráčania vo svetle, v priehľadnosti a v pravde. Nenechajme sa teda oklamať diablom, ktorý veľmi dobre pozná hodnotu a transcendentnosť nášho priateľstva.
V tomto historickom okamihu, charakterizovanom zmätkom, nám stabilitu dáva priateľ; a zostať priateľom, napriek všetkému je hlavný prorocký aspekt našej Koinónie.

Milá sestra a milý brat, nechajme sa teda obrátiť v tomto čase milosti, obracajúc sa znovu s prijímajúcim, povzbudzujúcim, láskavým a úprimným jazykom k bratovi a sestre našej komunity, k tým, s ktorými sme roky zdieľali radosť z cesty, ako aj k mladším. Využime každú príležitosť žiť podľa štýlu Evanjelia: odpúšťať, a prijímať odpustenie. Ježiš povedal: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13,35). Je to neviditeľný, ale konkrétny kríž, ktorý každý člen Koinónie nesie vo svojom srdci, jediný, ktorý dokáže dať vytrysknúť radosti a pokoju, jediný, ktorý dáva záruku, že ovocie zostane.
Znovu získajme dar priateľstva, predovšetkým s Pánom Ježišom, prostredníctvom modlitby; a potom s obnovenou dôverou voči našim bratom a sestrám.

S prianím plodného napredovania smerom k oslave zmŕtvychvstania Ježiša, ťa srdečne pozdravujem.

Even Sapir, 27. február 2025

o. Giuseppe De Nardi
Generálny pastier