KOMENTÁR K EVANJELIU – VEĽKÁ NOC VZKRIESENIA (B)
Nedeľa 31. marec 2024
Jn 20, 1-9
V prvý deň po sobote, včas ráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: „Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili.“ Peter a ten druhý učeník šli k hrobu. Bežali obaja spolu, ibaže druhý učeník bežal rýchlejšie ako Peter, takže prišiel k hrobu prvý. Keď sa nahol, videl tam ležať plachty, ale dnu nevošiel. Vzápätí za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl ležať plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Tá však nebola medzi plachtami, ale zvinutá osobitne na inom mieste. Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý. Videl a uveril. Ešte totiž nerozumeli Písmu, že má vstať z mŕtvych.
Jn 20, 1-9
Aspekt, ktorý sa nás pri čítaní príbehu dotýka je ten, že nikto vzkriesenie Ježiša neočakáva, dokonca ani Ježišovi najbližší. Mária Magdaléna sa ešte pred svitaním ponáhľa k hrobu jej milovaného učiteľa, aby ho opäť videla, bez ohľadu na stav k akom sa nachádza. Keď dorazí na miesto, ostane prekvapená: obrovský kameň, ktorým bol privalený vstup do hrobu, tam nie je! Okamžite uteká oznámiť túto správu Petrovi a Jánovi, aby sa aj oni ponáhľali k hrobu. Ján, milovaný učenník, beží rýchlejšie, ale akonáhle dorazí na miesto, zastaví sa a čaká príchod Petra. Až vtedy, keď Peter vchádza do hrobu, nasleduje ho aj Ján. Existuje veľmi pekná tradičná interpretácia, ktorá v osobe Jána vidí „charizmu“ a v osobe Petra „inštitúciu“. Charizma prichádza prvá, intuitívne, plná inšpirácie a entuziazmu, avšak potom sa zastaví a očakáva „inštitúciu“. Charizma a inštitúcia sú dva celky, ktoré tvoria mystické telo. Ich spolupráca a vzájomné prijatie je nevyhnutné, vytvárajú totiž jednotu, dodávajú súlad celému telu a dávajú mu rásť.
Čo nachádzajú dvaja učeníci v hrobe? Plachty, ktoré prikrývali Ježiša, a šatka boli stále na totožnom mieste, Ježiš cez ne prešiel v nečakanom a tajomnom momente svojho vzkriesenia. Kristus vstal z mŕtvych! Už nie je v hrobe, posledné slovo nemala smrť a hriech, mal ho ŽIVOT. Boh dopustil, aby sa Ježiš stal hriechom za nás (por. 2 Kor 5, 21) a potom ho vzkriesil z mŕtvych. Ježiš nám hovorí: „Ja som živý, bol som mŕtvy, ale teraz žijem už naveky.“ (por. Zjv 1, 18)
Ježiš je víťaz a my prostredníctvom viery a priateĺstva s ním, v modlitbe vstupujeme do tohoto rozmeru víťazstva a zmŕtvychvstania pre náš život. Ježiš nám otvára perspektívu večného života a života v plnosti!
o. Giuseppe
