Nedeľa vianočnej oktávy (C), Svätá rodina

Nedeľa 29. december 2024
Lk 2,41-52

Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.“ Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
(Lk 2,48-52)

Podľa Božieho slova existujú tri slávnosti, ktoré zaväzujú k púti do Svätého mesta Jeruzalema: Veľká noc (Pesach), Turíce (Shavuot), Sviatok stánkov (Suckot). V tejto súvislosti Lukášovo evanjelium venuje perikopu konkrétnej púti, ktorú Ježiš vykonal, keď mal dvanásť rokov. Dvanásť rokov pre židovského chlapca je vek Bar-Mitzwâh a to znamená, že keď sa stane zrelým, zodpovedným za svoje činy, zaviaže sa dodržiavať Mojžišov zákon, je považovaný za syna zákona; vo výchove sa jeho otec môže uchýliť k ráznym opatreniam.

Malá rodinka z Nazareta, z dobrej židovskej rodiny, ide ako obvykle do Jeruzalema.
Na spiatočnej ceste do Nazareta si rodičia po dni chôdze uvedomujú, že Ježiš nie je v karavane. Vtedy sa vracajú do Jeruzalema a hľadajú ho medzi svojimi príbuznými a známymi. Až po troch dňoch únavného hľadania ho nachádzajú v chráme sedieť medzi učiteľmi, ktorých počúva a kládie im otázky.

Vo zvažovanej kapitole evanjelista Lukáš používa dva veľmi podobné výrazy, ktoré opisujú vývoj Ježiša ako človeka. Vo verši 40: „Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.“, a vo verši 52: „A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.“ Ústrednou témou je Ježišov rast, jeho dospievanie, zrenie v muža. A práve tu sa Ježiš po prvý raz verejne odvoláva na Otca (nie na Jozefa!), takmer určite používa známy aramejský výraz „Abbà“. Ďalej vo verši 51 sa hovorí: „ Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.“

Aby sme rástli a stali sa zrelými ľuďmi, autentickými kresťanmi, sme povolaní silne žiť tieto dve charakteristiky, ktoré boli aj v Ježišovi:

– rozmer synovstvva: cítiť sa ako Božie deti, Ním milované a žiadané, nie náhodou na tejto Zemi; aj keby nás naši rodičia neprijali, to neznamená, že nie sme v Otcovom pláne.

– podriadenosť, či skôr bezvýhradná „poddajnosť“, aj keď si myslíme, že iní vedia menej ako my. Poddajnosť je hlavnou cestou k dokonalosti.

p. Giuseppe