2. adventná nedeľa (C)
Nedeľa 08. december 2024
Lk 3,1-6
„V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov (…) Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.”
(Lk 3,1.3.5-6)
Je to jedinečná udalosť, ktorá začína službu Jána Krstiteľa, udalosť, ktorá sa odohráva vo veľmi presnom a podrobnom historickom, politickom, náboženskom a geografickom kontexte, podľa toho, čo nám hovorí evanjelista Lukáš. Kým bol na púšti, na pustom mieste, Božie Slovo „zaznelo nad Jánom“. Táto predložka v prenesenom význame znamená „proti“, to naznačuje niečo, čo sa dotýka a preniká osobu, v tomto prípade je to samotné Slovo. Ján je uchvátený Pánovým Slovom, tak ako sa to stalo starozákonným prorokom; spomeňme si napríklad na Jeremiáša, ktorému Pán hovorí: „Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst!“ (Jer 1, 9). To je dôvod, prečo je Ján Krstiteľ HLAS, pretože Slovo je Niekto iný! Stretnutie/konfrontácia s Božím Slovom nenechá nikoho ľahostajným: zakaždým, keď ho počúvame, vstupujeme do novej udalosti zjavenia a spoločenstva so samotným Slovom, ktorým nie je nikto iný ako Kristus. Po tejto udalosti Ján Krstiteľ „prechádzal po celom Jordánsku a kázal o krste pokánia“: dáva svoj hlas k dispozícii Slovu. To, čo bolo výsadou prorokov, sa zrodom Cirkvi stáva výsadou každého pokrsteného veriaceho. Sme ľudom prorokov a Slovo Božie prebýva v nás. Bez nášho hlasu sa slovo spásy nešíri. Aká je naliehavosť a potreba, aby sme všetci boli Jánom Krstiteľom!
p. Giuseppe
