16. NEDEĽA CEZ ROK (B)
Nedeľa 21. júl 2024
Mk 6, 30-34
Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
(Mk 6, 34)
Napriek tomu, že sme zvyknutí v našich kostoloch vidieť rôzne sochy Ježiša, On nie je neživou a ľahostajnou sochou. Vidíme to v tomto verši evanjelia podľa Marka, kde sa Ježiš prejavuje ako ten, kto je špeciálne pozorný na dianie okolo seba. Všimnime si tu sloveso „vidieť“ – „On uvidel“. Ježiš sa neodvracia, netvári sa, že nevidí. Pozerá sa veľmi pozorne, vidí zástup, ktorý ho očakáva, avšak vidí aj jedinečnosť každého z prítomných. Vidí človeka, ktorý životom putuje bezcieľne, človeka, ktorý ani nepredpokladá, že by nejaký cieľ mal existovať! Sloveso, ktoré je v evanjeliu ďalej použité je „mať zľutovanie“. Koreň slová pochádza z gréčtiny, zahŕňa pojem „vnútro“, jedná sa o vnútorné, intímne zľutovanie. Zľutovanie, ktoré sa dotýka hĺbky človeka. To isté sloveso nachádzame v podobenstve „o márnotratnom synovi“, ktoré by sa však správnejšie mohlo nazývať podobenstvo „o milosrdnom otcovi“ (Lk 15, 20).
Otec, predstavujúci nebeského Otca, vnútorné trpí neprítomnosťou syna a keď ho zrazu zazrie v diaľke, jeho vnútro sa zachveje. Ako hovorí Ján Pavol I: „Boh je Otcom aj Matkou“. Takýto je náš Boh, zľutúva sa nad tebou a nie si mu ľahostajný, ako sa to môže niekedy zdať.
Pravdou je, že nie ty očakávaš Jeho, ale je to On, ktorý ťa čaká na brehu mora!
o. Giuseppe
