13. NEDEĽA CEZ ROK (B)
Nedeľa 30. jún 2024
Mk 5, 21-43
Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus, a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. (…) Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ 36 Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“
(Mk 5, 22-24.35-36)
Meno Jairus pochádza z hebrejčiny (Ya‚ir) a znamená „on rozžiari“. V tomto prípade vidíme, že to, čo rozžiari je viera.
Jairus sa nachádza v beznádejnej situácii; jeho dcéra zomiera! Je dôležité všimnúť si, že sa Jairus nesústredí na vysvetľovanie dramatických podrobností, ale sám pragmaticky nabáda Ježiša k činnosti. Odhaľuje nám to charakter Jairovej viery. Avšak prichádza náhla a srdcervúca správa o smrti dievčaťa, ktorá zasahuje jeho vieru ako šíp. Dievča je mŕtva, už sa nič viac nedá urobiť! Ak by Ježiš prišiel skôr možno…, ale už na tom nezáleží! Tieto vyjadrenia sú typické pre toho kto sa vzdáva, sú opakom viery. V pokračovaní príbehu môžeme počuť jedno kratučké slovo, tvorené len jednou slabikou, slovo, ktoré premieňa túto beznádejnú situáciu. „ALE“, keď Ježiš počul čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“. Ježiš, napriek faktu o smrti Jairovej dcéry pomáha Jairovi, aby zachoval jeho vieru. Povzbudzuje ho dvoma príkazmi: „neboj sa“, „len ver“, alebo lepšie „neochabuj vo svojej viere!“. Viera je neodmysliteľným základom na to, aby mohla vstúpiť Pánova milosť. Kto pochybuje, ako hovorí Jakub vo svojom liste, nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána (Jak 1, 6-7). Viera, ktorú dostaneme je vytrvalá, nebojácna, tak ako viera Jaira. Presne taká ako jeho meno: Tá, čo rozžiari!
o. Giuseppe
