29. nedeľa v Cezročnom období (B)
Nedeľa 20. október 2024
Mk 10,35-45
Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ (…) Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
(Mk 10,35-37.41-45)
Hlavný hrdinovia evanjeliového úryvku tejto nedele sú „synovia hromu“, Jakub a Ján, ktorí viac menej hovoria Ježišovi: „Učiteľ, chceme, aby si pre nás urobil všetko, o čo ťa prosíme“. Tu sme dobre ďaleko od modlitby, ktorú učil Ježiš: „Otče náš… Buď vôľa tvoja…“! Zebedejovi synovia žiadajú, aby sa stala ICH vôľa, teda aby sedeli jeden po pravici a druhý po ľavici Ježiša v jeho sláve.
V skutočnosti nás tu veľmi nemá čo prekvapiť. Učeníci sa často vyfarbujú neschopnosťou porozumenia, nedôverou, tvrdosťou srdca… Skúsme si však položiť otázku: „Čo keby som bol na ich mieste ja? Naozaj by som pochopil viac?“ Myslím si, že aj dnes, so všetkým porozumením získaným počas viac ako 2000-ročnej histórie Cirkvi, zostáva evanjelium pre každého veľkou výzvou.
Ježiš mimoriadne jasne ukazuje realitu výkonu moci podľa mentality sveta, teda podľa logiky zisku a záujmu tých, ktorí vládnu, nie v prospech komunity; a tu Ježiš obracia veci naruby tým, že nastolil novú mentalitu, v ktorej neplatí logika moci, ale logiky lásky; mentalita, pre ktorú nasledovanie Učiteľa znamená učiť sa deň čo deň slúžiť, tak ako to robil on, ktorý prvý miloval, až tak, že dal za nás svoj život. Zamyslime sa nad tým, k akej výzve sme povolaní, keď vyznávame, že sme „kresťania“, pamätajúc na to, že on sám sa stal doulos, čo je doslova, otrokom!
Keď sa pozriete na kríž, vždy si pamätajte, že Ježiš sa pre vás stal hriechom: náš hriech bol ukrižovaný na kríži. Preto z toho pramení naše víťazstvo!
p. Giuseppe