20. NEDEĽA CEZ ROK (B)
Nedeľa 18. august 2024
Jn 6,51-58
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
(Jn 6, 52-58)
V synagóge v Kafarnaume Ježiš hovorí o manne, prozreteľnom pokrme, ktorý živil izraelský ľud počas putovania púšťou. Vychádzajúc z tejto témy Majster pokračuje v odvážnej aplikácii Slova, pričom sa odvoláva na niektoré pasáže Písma, ako napríklad: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“. V tomto okamihu atmosféra hustne.
Sloveso, ktoré sa prekladá ako „ostro diskutovať“ doslova znamená „bojovať“, je to v skutočnosti sloveso používané vo vojenskom kontexte. Môžeme teda povedať, že poslucháči v Kafarnaume sa pri Ježišových slovách začnú medzi sebou ťažko hádať, akoby hovorili: „Ale naozaj tento človek hovorí, že ho musíme zjesť? Nie sme kanibali!“. A tu Ježiš rozptyľuje všetky nejasnosti a hovorí úplne jasne: „Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom“; v Evanjeliu podľa Jána je prvýkrát použité grécke sloveso trogo, ktoré neznamená jednoduché jedenie, ale v skutočnosti „rozbiť zubami“, „zožrať“!
Reč v Kafarnaume je pre nás výzvou a núti nás uvažovať o tajomstve Eucharistie, o Božej prítomnosti vo sviatostnom spôsobe. Nechajme sa ohromiť touto skutočnosťou. Nepristupujme k Eucharistii obvyklým spôsobom, ale prijímajme jeho prítomnosť s obnovenou vďačnosťou. Buďme si vedomí toho, že to nie je len slovná hračka, ale že sa skutočne živíme Ježišovým telom a krvou.
o. Giuseppe
