19. NEDEĽA CEZ ROK(B)
Nedeľa 11. august 2024
Jn 6, 41-51
Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
(Jn 6, 49-51)
V dedinke Kafarnaum na brehu Tiberiadskeho jazera je dnes možné navštíviť podnetné ruiny synagógy z 5. storočia, stojace na pozostatkoch synagógy z 1. storočia, kde s najväčšou pravdepodobnosťou Ježiš predniesol túto reč, jednu z najťažších na pochopenie a prijatie.
Ježiš hovorí o manne a svojom tele. Izraeliti pri svojom odchode z Egypta a pri prechode púšťou zakúsili prozreteľnú Božiu ruku prostredníctvom manny, prozreteľnosti, ktorou ich Pán živil. Každému Izraelitovi bolo dovolené nazbierať jeden gomer (asi 4 litre) manny denne, za úsvitu. A to päť dní v týždni; šiesteho sa museli nazbierať dva gomery, z ktorých jeden bol určený na konzumáciu na siedmy deň, v sobotu. Manna sa nedala uchovať z jedného dňa na druhý, pretože zhnila, čo sa však gomerom zbieraným v očakávaní sobotného odpočinku nestalo. Jedinečná disciplína, prostredníctvom ktorej Boh denne učí svoj ľud dôverovať Mu a spoliehať sa na Neho.
Nie je to ľahké! Ľudská prirodzenosť má tendenciu vlastniť, a Pán nás necháva prejsť v našich životoch skúškami a ťažkosťami, práve preto, aby sme boli na Ňom závislí.
Ježiš hovorí o „chlebe z neba“, ktorý je od Boha, v súvislosti so sebou samým. Na rozdiel od synoptikov, evanjelium podľa Jána nehovorí o ustanovení Eucharistie počas Poslednej večere, ale robí to tu, v tejto reči, ktorá predstavuje obetu, ktorú zo seba Ježiš robí.
Na našej pozemskej púti do zasľúbenej zeme – Raja máme pri sebe Boha, ktorý sa stará o naše materiálne potreby, ale aj a predovšetkým Boha, ktorý sa z lásky stáva pokrmom a nápojom. Chce v nás prebývať a podieľať sa na detailoch nášho života: Emmanuel!
o. Giuseppe
