TURÍCE (B)
Nedeľa 19. máj 2024
Jn 15, 26-27; 16, 12–15
Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.
(Jn 15, 26-27; 16, 12–15)
Sviatok Turíc, v porovnaní s Vianocami či Veľkou nocou, zostáva tak trochu v tieni, pretože úplne nerozumieme veľkej udalosti zostúpenia Ducha Svätého.
Po vzkriesení bola Ježišova dôverná komunita stále uzavretá vo večeradle zo strachu pred Židmi. Na mieste Ježiša by sa dalo povedať: „Ako je možné, že ste stále zatvorení plní strachu! Koľkokrát som to všetko predpovedal a vy, najmä Peter, ste sa tvárili, že nepočujete, alebo skôr ste zmenili tému…!“
Ježišov postoj však nesleduje túto líniu a takmer podporuje strach jeho nasledovníkov: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“ (Lk 24, 49)
Turíce nám pripomínajú práve túto silu, ktorá prichádza zhora, silu vydávať svedectvo, silu milovať. Duch Svätý zostupuje a usídľuje sa v nás, inšpiruje nás, uschopňuje nás milovať to, čo by sme milovať nedokázali, a predovšetkým nám dáva schopnosť odpustiť. Je to zákon lásky, ktorý je vpísaný v našich srdciach a tlačí nás konať podľa kritérií lásky a milosrdenstva. Duch Parákletos je s učeníkmi, učí ich a inšpiruje Ježišovo svedectvo, z tohto dôvodu možno Turíce definovať ako „Vianoce Cirkvi“!
o. Giuseppe
