SLÁVNOSŤ NAJSVÄTEJŠIEHO KRISTOVHO TELA A KRV (A)
Štvrtok 8. Jún / Nedeľa 11. jún 2023
Jn 6,51-58
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
(Jn 6, 52-58)
V synagóge v Kafarnaume Ježiš hovorí o manne, prozreteľnom pokrme, ktorý živil izraelský ľud počas putovania púšťou. Vychádzajúc z tejto témy Majster pokračuje v odvážnej aplikácii Slova, pričom sa odvoláva na niektoré pasáže Písma, ako napríklad: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“. V tomto okamihu atmosféra hustne.
Sloveso, ktoré sa prekladá ako „hádať sa medzi sebou“, doslova znamená „bojovať“, je to sloveso používané vo vojenskej sfére. Môžeme teda povedať, že poslucháči v Kafarnaume sa pri Ježišových slovách začali medzi sebou ostro hádať, akoby si chceli povedať: „Naozaj tento človek hovorí, že ho musíme zjesť? Veď my nie sme kanibali!“. A tu Ježiš vyvracia všetky nejasnosti a hovorí úplne jasne: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ Prvýkrát sa v Jánovom evanjeliu používa grécke sloveso trògo, ktoré neoznačuje len jedenie, ale dokonca „trhanie zubami“, „požieranie“!
Reč v Kafarnaume je pre nás výzvou a núti nás uvažovať o tajomstve Eucharistie, o Božej prítomnosti vo sviatostnom spôsobe. Nechajme sa ohromiť touto skutočnosťou. Nepristupujme k Eucharistii obvyklým spôsobom, ale prijímajme jeho prítomnosť s obnovenou vďačnosťou. Buďme si vedomí toho, že to nie je len slovná hračka, ale že sa skutočne živíme Ježišovým telom a krvou.
o. Giuseppe
