NANEBOVSTÚPENIE PÁNA (A)

Štvrtok 18. máj 2023 / Nedeľa 21. máj 2023
Mt 28,16-20

Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
(Mt 28, 16-20)

V Matúšovom evanjeliu je okrem Olivovej hory ešte jeden vrch, ktorý je označovaný ako jedinečný. Je to „ten vrch“ pri Galilejskom jazere, známy Ježišovej komunite, na ktorý sa Majster chodil modliť (14, 23) a kde prijímal zástupy a uzdravoval chorých (15, 29); je to ten istý vrch, na ktorom Ježiš predniesol slávnu reč na vrchu alebo tzv. blahoslavenstvá. Rozprávanie evanjelistu Matúša sa končí návratom práve do tohto kraja, kde Pán začal svoje verejné pôsobenie.

Učeníci sú ako omámení, ich Majster bol ukrižovaný a podľa svedectva žien po troch dňoch vstal z mŕtvych. Nachádzajú sa na mieste, ktoré im označil Ježiš, a ako bolo povedané, vidia ho a uctievajú ho. Ale učeníci pochybujú… Veď ho videli, presne tak, ako to oznámili ženy! To, že sa mu klaňajú, znamená, že ho uznávajú za zmŕtvychvstalého a Pána; nevieme, aký je pôvod ich pochybností, ale sloveso, ktoré sa tu používa, je to isté, ktoré nachádzame aj a len (v Novom zákone) v rozprávaní o Ježišovi kráčajúcom po vode a učeníkoch, ktorí si ho pomýlili s duchom; keď sa mu Peter pokúša ísť v ústrety, vystraší ho silný vietor a začne sa potápať. Ježiš ho chytí a povie: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ (Mt 14, 31). Peter nepochybuje o Zmŕtvychvstalom, ale skôr o sebe, o svojich schopnostiach a možnostiach.

Po svojom zmŕtvychvstaní si Ježiš uvedomuje, v akom rozpoložení sú jeho učeníci, ktorí si musia zvyknúť na iný vzťah s ním, a nevyčíta im pochybnosti, ale posiela ich: Choďte!

Najlepšou stratégiou na prekonanie našich pochybností a obáv je nezastaviť sa a nezamýšľať sa príliš nad nimi, ale vyjsť von, odhaliť sa, postaviť sa do situácie, v ktorej sme závislí od neho, a nie od svojich schopností. Nemôžeme čakať, kým budeme „pripravení“ ísť, ale musíme jednoducho vyjsť, vstúpiť do dôvernosti s tým, ktorý prisľúbil: Ja som s vami po všetky dni.

Už na tejto zemi môžeme prežívať blaženosť pri všetkom, čo nám chýba, pretože ON je s nami!
Quien a Dios tiene nada le falta: sólo Dios basta. [Kto má Boha, tomu nič nechýba: Boh sám stačí!] (Sv. Terézia z Avily)

o. Giuseppe