3. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ (A)
Nedeľa 22. január 2023
Mt 4, 12-23
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
(Mt 4, 12-17)
Je zaujímavé všimnúť si, že Ježiš začína svoje ohlasovanie takými istými slovami ako Ján Krstiteľ: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“. Tu sa však zmenou kazateľa mení aj dôraz v obsahu posolstva. U Jána Krstiteľa bolo ťažisko na príkaze „robte pokánie“. Pri Ježišovi sa dôraz kladie viac na „lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“. Teraz prišlo pravé svetlo. Je to svetlo Mesiáša, ktorý je medzi nami. Kde je tma, tam nie je krása, ani jasnosť, ani identita, ani plnohodnotný život, ani radosť, človek nevie, kam ide,… Ježiš osvietil svet cez Slovo ako nikto pred ním – vyslovujúc slová odpustenia, milosrdenstva, služby, lásky, dokonca aj pre nepriateľov! Uzdravoval, prejavoval súcit s chorými, trpiacimi, núdznymi… predovšetkým uskutočňoval podstatu svojho posolstva – pozvanie zomrieť sebe samému, svojej uzavretosti a sebectvu. Vďaka jeho vernosti môže toto svetlo, ktoré osvecuje, prebývať v nás, vo mne, v tebe,… „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.” (Jn 12, 24).
Skutočné obrátenie spočíva v priznaní si, že sme tmou a, že sa necháme osvietiť!
o. Giuseppe
