16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ (A)

Nedeľa 23. júl 2023
Mt 13,24-43

Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘ On im vravel: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia mu povedali: ‚Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?‘ On odpovedal: ‚Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.‘“
(Mt 13, 24-30)

Evanjelista Matúš nám v 13. kapitole predkladá Ježišovo podobenstvo, ktoré sa nenachádza v žiadnom z ostatných evanjelií. Hovorí sa tu o poli. Syn človeka prechádza okolo a rozsieva dobré semeno. Krátko nato prechádza okolo jeho nepriateľ, diabol, a zasieva svoje semeno – kúkoľ. Vedecký názov tejto rastliny je Lolium temulentum. Je to tráva, burina obilných plodín. Podobá sa pšenici, rastie spolu s ňou a dosahuje rovnakú výšku. Jej zrná sú však čierne a jedovaté. Výraz kúkoľ sa nachádza aj v gréčtine (zizànion), ale zdá sa, že pochádza z hebrejčiny (zun, zunìm), z koreňa zna, „prostitúcia“. Vskutku, kúkoľ aj ženu, ktorá sa previnila z prostitúcie, spájal rovnaký osud – upálenie (Gn 38, 24; Lv 21, 9).

Pole predstavuje kresťanské spoločenstvo, v ktorom nachádzame dve skutočnosti – dobré a zlé semeno, ktoré sú prítomné v srdciach samotných veriacich.

No keď sa sluhovia dozvedia o kúkoli na poli, idú za pánom, aby ho požiadali o objasnenie, ale už je neskoro. Mali byť v strehu skôr a nie spať…. Spánok naznačuje duchovnú relaxáciu, „uvoľnenie z ostražitosti“. Najčastejšie má podobu upustenia od modlitby, pretože sa v nej „necítime“ pohodlne. Nepriateľ vstupuje na pole za veľmi presných okolností – keď všetci spia a my si, žiaľ, uvedomíme len to, že už prešiel.

Reakciou sluhov, ktorá je typickou ľudskou reakciou, je snaha okamžite upratať. Chceli by sme vykoreniť zlo zo seba a najmä z druhých. Pán má však inú stratégiu: „Nechajte oboje rásť až do žatvy.“ Inými slovami – buďte trpezliví a milosrdní bez toho, aby ste predbežne odsúdili, najmä tých druhých! Súd príde, ale dnes sme v čase milosrdenstva a odpustenia. Pán nás pozýva k trpezlivosti, chce nás naučiť prijímať jeho odpustenie a následne byť kanálom odpustenia pre druhých.

o. Giuseppe