Všetkým bratom a sestrám z Oáz – Realít
Koinonie Ján Krstiteľ

Kristus vstal z mŕtvych!

Milá sestra, milý brat,

podľa toho, čo sa dozvedáme z médií, sa zdá, že po dvoch rokoch sa objavujú pozitívne signály, ktoré v nás vzbudzujú nádej na koniec pandémie. Veľkonočné obdobie, bez toho, aby sme museli byť prorokmi, by nás malo obdarovať milosťou vrátiť sa k spoločenskému životu, a teda i k účasti na našich zvyčajných komunitných stretnutiach.

Aby sme s plným vedomím prežívali tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, je dobré vstúpiť do pôstneho obdobia v správnom duchu a so správnou motiváciou. Ako to urobiť, nám objasňuje pasáž z Prvej knihy kráľov, v kapitole 11, verš 6, v ktorej nájdeme napísané: „Šalamún robil, čo sa nepáčilo Pánovi a nebol celkom oddaný Pánovi ako jeho otec Dávid.” To je kontroverzná veta. V skutočnosti je Šalamún hodnotený negatívne za to, ako žil a čo robil, kým Dávid je predstavený ako vzor, pretože „bol celkom oddaný Pánovi”. My však vieme, že Dávid prežil svoj život v bojoch, kým Šalamúnovo kraľovanie sa vyznačuje mierom a prosperitou, čo predstavuje vrchol v dejinách židovského ľudu, a to natoľko, že je povýšené na obraz budúceho mesiánskeho kráľovstva, ktoré príde. Dávid je vrah, a to ani nie kvôli počtu mŕtvych vo vojnách, ale preto, že po tom, čo zhrešil s Betsabe, naplánoval zabitie jej muža Uriáša rukou Amončanov. Šalamún sa nechal skaziť cudzinkami, ktoré ho odviedli z cesty. Na prvý pohľad sa zdá, že sa jeho konanie vyznačuje hriešnou slabosťou vášnivej povahy, ale omnoho závažnejší je dôsledok týchto hriechov – modlárstvo. V skutočnosti okrem sna, ktorý mal v Gabaone, kde sa mu Pán zjavil priamo, a v ktorom ho vyzval: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ (1Kr 3, 5) a kde mu Šalamún odpovedal tým najlepším spôsobom, nemáme žiadne textové dôkazy, ktoré by vypovedali o tom, že Šalamún hľadal Pána a už vôbec nie o tom, že by sa kajal.

To, v čom sa títo dvaja králi líšia, nie je teda množstvo, či dokonca nami vnímaná vážnosť ich hriechov, ale vôľa hľadať Pána a túžba byť v jeho prítomnosti napriek všetkému. Inými slovami – áno, v očiach Pána je dôležité žiť cnostný život, ale keďže „hrešíme, pretože sme hriešnici”, autenticky cnostný postoj je ten, ktorý nás privádza späť do spoločenstva s ním – vyznanie svojho hriechu vo svetle Ducha Svätého a následná ľútosť! V tomto sa líši Dávid: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť ” (Ž 51, 3).

Drahí, vstúpme aj my do tejto požehnanej doby naplno, s túžbou obnoviť náš vzťah s Pánom a medzi sebou navzájom a buďme si pri tom vedomí, že nie sme o nič lepší než naši otcovia. Prosme Ducha Svätého, aby nás v týchto dňoch viedol a žehnal nám, aby v našich srdciach vyniesol na svetlo to, čo narúša spoločenstvo alebo nás vzďaľuje od Pána a od našich bratov. Predovšetkým sa zamerajme na spôsob, akým hovoríme, pretože „Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo” (Jak 3, 2). Svojím jazykom môžeme Koinoniu budovať, ale aj ničiť – klebetenie a neuvážené súdy komunitu silne poškodzujú.

Spolu s otcom zakladateľom vás preto prosíme, aby ste si okrem iniciatív, ktoré vás pozývame realizovať na komunitnej a osobnej úrovni, ako pôstny záväzok predsavzali nehovoriť zle o bratovi a ani neposlúchali toho, kto o ňom zle hovorí. Preto prosíme všetkých členov Koinonie, aby sa na Veľký piatok 15. apríla postili a zúčastnili veľkopiatkových obradov, ktoré začínajú kajúcim momentom s prostráciou, prosili Pána o odpustenie každého hriechu jazyka a zaviazali sa k spoločnému budovaniu Koinonie.

Prajem Vám plodné kráčanie pôstnou dobou a radostnú Veľkú noc Vzkriesenia.

Even Sapir, 26. februára 2022

o. Giuseppe De Nardi
generálny pastier