Všetkým bratom a sestrám z Oáz – Realít
Koinonie Ján Krstiteľ
Kristus vstal z mŕtvych!
„Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.“
(Rim 8,25)
Milá sestra, milý brat,
advent je čas venovaný očakávaniu Ježišovho narodenia. Vianoce sú sviatkami udalosti, ktorá sa skutočne stala pred viac ako dvetisíc rokmi v odľahlom kúte rímskeho impéria a uprostred malého národa s pradávnou históriou – v Izraeli. Tento ľud nás viac ako ktorýkoľvek iný učí, aký dôležitý je čas, a v dôsledku toho aj to, aký význam má čakanie.
Prorocké slovo, ktoré vyšlo z Pánovho srdca, máme prijať a chrániť v čase. Tak ako semeno v zemi, keď odumrie, keď sa zdá, že sa nič nedeje, a keď až neskôr vidíme, že rastie nová rastlina, tak aj prorocké slovo prechádza akýmsi „mŕtvym bodom“, keď sa zdá byť prázdne a neplodné. Tento mŕtvy bod trval pre izraelský ľud stáročia.
Pre čas, ktorý je medzi prísľubom a jeho naplnením, je charakteristická bezpodmienečná dôvera v toho, ktorý ten prísľub dal. Jasný príklad máme v našom otcovi Abrahámovi, ktorý vedel, čo zanecháva, ale nevedel, čo ho čaká, a deň čo deň sa nechával viesť a motivovať Pánovým hlasom, a to práve preto, „lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh“ (Hebr 11,10).
Milovaní, v tejto vývojovej fáze (čakania) sme očisťovaní od nášho sklonu zaujať Pánovo miesto, aby sme uskutočňovali svoje plány na základe nášho spôsobu videnia a chápania reality. To sa stalo aj Abrahámovi, keď pristúpil na návrh svojej manželky Sáry, aby mal dieťa z jej otrokyne.
Je príznačné práve pre tento čas (čakania) hľadať alternatívy k Pánovmu konaniu cez odpovede a riešenia „zatiaľ nevyriešených“ problémov, sprevádzaných predsudkami, nespokojnosťou a klebetami – postojmi, ktoré sú v rozpore s duchom spoločenstva.
Preto vás vyzývam, aby ste sa nevyhýbali tomuto čakaniu, ale aby ste ho prežívali v plnom spoločenstve s Pánom a medzi sebou, a to s obnoveným nadšením a vedomím, že Ježiš zostáva verný a napriek našim nedostatkom naplní to, čo on nazýva v proroctve o Camparme „moje slávne dielo“.
Len keď zostaneme jednotní a vytrvalí, dokážeme rozpoznať Pánovu prítomnosť a jeho dielo v nás a medzi nami. Nech Ježiš nemusí povedať aj nám to, čo povedal obrátený k svätému mestu Jeruzalem: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam (…), lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia“ (porov. Lk 19, 42. 44).
Nech nás Pán navštívi počas týchto Vianoc v jednote s obnovenou synodálnou atmosférou univerzálnej Cirkvi a dá nám nový zápal pre evanjelizáciu, nové povolania, a tiež nech urobíme krok vpred na poli formácie a štrukturalizácie, a predovšetkým nech obnoví naše priateľstvá a naše rodinné vzťahy.
S dôverou, že nás Ježiš svojím narodením opäť prekvapí, Ťa srdečne pozdravujem a prajem Ti pokojný čas očakávania a štedré Vianoce.
Even Sapir, 25 novembre 2021
o. Giuseppe De Nardi
generálny pastier
