Všetkým bratom a sestrám z Oáz – Realít Koinonie Ján Krstiteľ
Kristus vstal z mŕtvych!
Milá sestra a milý brat,
znova nadišiel čas, ktorý nás vovádza a pripravuje na sviatky Vianoc. Tento rok bol však obzvlášť významný a poznačený udalosťami, ktoré sa dotkli celej Federácie.
V našich srdciach je stále živá spomienka na stretnutie nás pastierov, ktoré sme mali na začiatku roku vo svätyni v Guadalupe v Mexiku. Zjednotili sme sa s naším zakladateľom tým, že sme prijali jeho pozvanie (a každý z vás bol prítomný skrze svojho pastiera), aby sme Matke Božej poďakovali za všetko to, čo je a čo pre nás v tomto čase urobila. Išlo o krátku, ale intenzívnu návštevu, počas ktorej sme si vychutnali medzi sebou chvíle hlbokého spoločenstva.
Medzinárodný kongres bol vyvrcholením týchto štyridsiatych narodenín Koinonie. Bez toho, aby sme vyzdvihli nejaký konkrétny okamih, sme si mohli užívať radosť z toho, že môžeme byť spolu, ďakovať Pánovi, byť utvrdení a povzbudení našimi priateľmi biskupmi a predovšetkým cítiť a vychutnávať si Jeho prítomnosť. Jeho prítomnosť, hoc diskrétna, ale vťahujúca až natoľko, že bez ohľadu na vek, službu alebo jazyk, sme Ním boli všetci pritiahnutí a uchvátení a z Prahy sme určite neodchádzali rovnakí, ako sme prišli.
Pre synov Izraela je „štyridsiaty rok“ mimoriadne výnimočný. Vyznačuje sa tým, že určuje „pred“ a „po“ v ich dejinách: prechod cez Jordán a vstup do zasľúbenej zeme po tom, čo boli kočovníkmi na púšti.
Púšť bola časom očistenia – veď do zasľúbenej zeme nevstúpili skôr kvôli zlému používaniu jazyka, reptaniu a každej forme horkosti, ktorá prebývala v ich srdci a premietala sa do spôsobu reči, ktorá bola dôvodom znechutenia aj pre tých, ktorí ich počúvali.
Púšť bola školou, v ktorej sa museli naučiť závisieť na Pánovi a spravovať svoju slobodu v harmónii s pravidlami, ktoré im Pán odovzdával.
Púšť bola predovšetkým časom priblíženia sa Pána k svojmu ľudu. On sám sa im staral o pokrm podľa ich potrieb a – tak ako hovorí Písmo – aj podľa ich chute: prvý skutočný „catering“ v histórii. Celkovo vzaté, nebolo to zas až také strašné.
Prečo teda ľud trpel počas prežívania tejto silnej závislosti na Pánovi, ak – ako hovorí Písmo – mu nechýbalo nič z toho, čo potreboval?
Pretože toho, čo ľud potreboval, bolo oveľa menej ako toho, čo chcel alebo po čom túžil. Tento rozdiel plodil reptanie a stažovanie si.
Toto všetko platí aj pre nás Koinoniu. Preto je dobré správne využiť tento čas očakávania a naladiť sa na spôsob konania prozreteľného Boha a na jeho rytmus. Tak budeme mať srdce pripravené a ochotné prijať dar Jeho nového narodenia sa v nás a medzi nami. Zrelosť spočíva práve v rozpoznaní, že všetko pochádza od Neho a v tom, že si budeme pripomínať odkiaľ sme prišli a ako sme sa narodili.
Nech sa teda v nás zrodí, v tomto čase Adventu, spolu s vedomím našej závislosti na Bohu, túžba byť solidárni s komunitami a s bratmi a setrami, ktorí to najviac potrebujú a nech sa naučíme podeliť sa s tým, čo nám Pán daroval, a to štedro a podľa našej charizmy.
So srdcom plným vďačnosti za spoločne prežité chvíle v tomto roku a s dôverou, že to najlepšie ešte len príde, Ti prajem plodné očakávanie a požehnané Vianoce!
Plzeň-Valcha, 23. novembra 2019
o. Giuseppe De Nardi
Generálny pastier
